Životné podmienky Tibeťanov žijúcich v Tibete sú dnes rôzne.
Je rozdiel medzi Tibeťanom žijúcim v centrálnom Tibete a nomádom žijúcim v tzv. „vonkajšom Tibete“. Taktiež je rozdiel medzi komunisticky orientovaným Tibeťanom, ktorý sa snaží využiť výhody komunistickej strany a starou babkou, ktorá nemôže na verejnosti otáčať modlitebný mlynček svojich predkov, odriekať mantry, modlitby, alebo vlastniť fotku J.S. Dalajlamu.
Rozdiel je aj medzi mladým človekom túžiacim po najnovšom modeli motocykla Honda Hero, mobilnom telefóne Sony Ericsson najnovšieho typu a ďalším mladým človekom, odmalička vychovávanom v kláštore, bažiacom po náukách odhaľujúcich taje života, smrti a medzistavu.

Všadeprítomná kontrola

Čínska polícia, alebo vojsko je to, čo sa dá v Tibete cítiť rovnako na každom kroku. Nikde na svete snáď nie je toľko civilných agentov a donášačov ako práve v Tibete.

Nie je zriedkavým javom, keď sa turista pristaví pri bežnom Tibeťanovi a spýta sa ho na smer, čas či na niečo podobné - komunikácia trvá len pár minút, ale už po hodine je tento Tibeťan odvádzaný tajnou políciou na výsluch, ktorý môže trvať hodiny až dni. Môže byť dokonca uväznený bez súdu a dôkazov aj na niekoľko rokov. Podľa niektorých zdrojov sa takto ročne strácajú stovky ľudí.

Bez čínštiny ani na krok

Život Tibeťana žijúceho v Tibete podstatne ovplyvňuje jeho znalosť čínštiny a náklonnosť k „moderným vymoženostiam“ propagovaných čínskou vládou. Bez týchto vecí nemôže žiaden Tibeťan dostať lepšiu prácu, či postavenie. Kým Číňan prichádzajúci do Tibetu za účelom obchodu dostáva od štátu rôzne výhody a úľavy (hlavne ak sa tam presťahuje aj s rodinou), Tibeťanom sú kladené rôzne podmienky a prekážky, ktoré sú časovo a administratívne také zložité, že nemajú vo svojej moci týmto požiadavkám vyhovieť.

Príkazy, zákazy, sankcie

Ani nomádov neobchádzajú príkazy a zákazy prichádzajúce od čínskej vlády. Hoci sa ich život zdá byť menej kontrolovaný, je to iba zdanie. Tak ako u nás boli rôzne päťročnice počas komunistickej éry, tak isto to teraz majú aj nomádi v Tibete. Ak nesplnia plán, prídu sankcie. Taktiež musia byť v predpísanom čase na predpísanom mieste. Ak na ďalšom stanovisku nie sú v dopredu určenom čase, musia podať vysvetlenie.

Viera v lepšiu budúcnosť

Tibetská exilová vláda dúfala, že po Olympijských hrách v Číne sa podmienky bežných Tibeťanov zlepšia , ale nestalo sa. A tak môžu Tibeťania v Tibete iba dúfať a veriť, že prírodný zákon zmeny aj im raz prinesie zmenu, ktorá bude, po viac ako 50 rokoch nadvlády Číňanov, v ich prospech.