Opustiť Tibet musel J.S. Dalajlama v roku 1959. Do Indického exilu ho nasledovalo asi 100-tisíc Tibeťanov. Podmienky v indickom exile boli neľahké. Tibeťania, zvyknutý na čistý, riedky tibetský vzduch, hromadne hynuli v teplom a suchom podnebí indických exilových táborov. Podľa niektorých odhadov zomrelo v krátkom čase asi 20% tibetských utečencov (prevažne v staršom veku). Dnes je (hlavne vďaka J.S. Dalajlamovi) situácia mnohonásobne lepšia, avšak iba ak sa na to pozeráme z pohľadu 60-tych a 70–tych rokov.

Nedostatok práce

Počet Tibeťanov žijúcich v exile je veľmi ťažké odhadnúť, pretože sa neustále presúvajú a migrujú, ale približný počet je 130 000. Najväčšia komunita je v Indii, kde majú aj svoju exilovú vládu. Život bežných Tibeťanov nie je jednoduchý, často krát prežívajú zo dňa na deň. Najväčšiu šancu im dáva turistika, kedy sa návštevníkom exilových táborov snažia predať darčekové, mnohokrát ručne vyrobené, predmety. Toto však nerada vidí indická polícia, ktorá takýchto pouličných predajcov odchytí a tovar zhabe.

Ďalšia vrstva podnikavých Tibeťanov je na tom lepšie. Majú svoje legálne obchody či reštaurácie a tak hmotnou núdzou netrpia.

Možnosti vzdelávania

Školstvo aj zdravotníctvo sú na tom v Indii pomerne dobre, každý sa môže vzdelávať či vyhľadať lekársku pomoc. Kvalita je však zase len odvodená od financií. V tomto prípade hrajú významnú rolu aj mnohé zahraničné organizácie, ktoré podporujú tieto sféry a tak uľahčujú život najslabším vrstvám tibetských utečencov a vzdelaním dávajú dobré základy pre budúcnosť Tibeťanov.

Exilanti v Nepále

Ďalšia najpočetnejšia skupina Tibeťanov, žijúcich v exile, je v Nepále. Ich počet sa asi ani približne nedá odhadnúť, keďže väčšina Tibeťanov berie Nepál ako prechodnú stanicu medzi Tibetom a Indiou, či inou krajinou. V Nepáli  boli v 60-tých rokoch vybudované tzv. tibetské kempy, kam sa snaží nepálska vláda zhromažďovať nových aj starých tibetských utečencov. Pomery v týchto kempoch sú horšie, ako v Indii, keďže nepálska vláda berie bezmajetných Tibeťanov ako príživníkov. Tibeťania nemôžu vlastniť majetok a inú menu ako nepálsku, či indickú. Ak u nich polícia nájde napr. doláre, má právo ich zhabať.

Situácia sa pre exilantov podstatne zhoršila od volieb v apríli 2008, kedy sa do parlamentu popri nepálskej komunistickej strany dostala aj ďalšia komunisticky orientovaná strana Maoistov. Od tej doby Tibeťania opúšťajú Nepál ešte vo väčšej miere a hľadajú útočisko v Indii, v Európe či v USA.

Tibeťania vo svete

Najväčšia skupina tibetských utečencov mimo Áziu je vo Švajčiarsku (4-7 tisíc), v USA a v Austrálii. Menšie skupinky sa dajú nájsť aj v Maďarsku, Česku či Rakúsku. V týchto krajinách majú Tibeťania štatút utečencov, čo im zaručuje základné práva a slobody. Na Slovensku nežije zatiaľ žiaden Tibeťan.