Príchod rinpočeho mal priamy dopad na naše plány. Hneď na druhý deň sme si dali celodennú púť na špeciálne miesto zvané Namo Buddha. Toto miesto je spojené s džátakmi – príbehmi z minulých životov buddhu. Cesta bola dlhá, zložitá a ako inak prašná. Posledný úsek sme prechádzali cez úzke horské serpentíny a mnohokrát sme ďakovali buddhom za to, že oproti nám nič nešlo. Cesta, ak ju tak vôbec môžeme nazvať, sa nám objavovala a strácala pred našimi očami. Tie sme radšej mnohokrát privierali, len aby sme nevideli, ako autobus jazdí na okraji cesty bez zábradlia. V jednom okamihu, keď sa celý autobus naklonil nad priepasť to naše dievčatá nezvládli a zapišťali. Našťastie si to náš šofér vysvetlil ako búrlivý prejav radosti a my sme v kľude pokračovali ďalej.

Náš rinpoče, tak ako neskôr na ostatných svätých miestach robil rituály a dobropriania pre celú našu skupinu, samozrejme aj pre tých, ktorí zostali doma. Špeciálne nechal pozdravovať všetkých „ Akamadikov“ /študentom ATN/ :) Po návštevách mnohých kláštorov, sme mali audienciu u opáta zatiaľ jediného Džonang kláštora v Nepále. Na prekvapenie lámu Tibora, novým opátom sa stal jeho dlhoročný priateľ Khenpo láma z nášho domovského kláštora z Indie. O to ľahšie sa odovzdávala finančná pomoc pre malých mníchov. A tak okrem 30 kg rýdzej čokolády dostali aj financie, vďaka ktorým možno budú mať ľahší snáď i o niečo komfortnejší život.

Čas nemilosrdne ubieha a my starneme a starneme – spieva sa v populárnej tibetskej piesni. Tú prvú časť si tu jasne uvedomujeme. Aj napriek tomu, že sme zásadne jednohlasne proti, čas sa nám nemilosrdne kráti. V predposledný deň sme si pozreli mesto Kathmándu, navštívili stúpu Swajambhu, pozreli turistickú oblasť Thamel a vyskúšali miestnu dopravu. O nej by sa teda dalo hovoriť! To, že nás v mini vane bolo asi raz toľko, ako je povolená záťaž je len kvapkou z celej skúsenosti. Boli sme tam ako predimenzované sardinky. Láma hovoril, že sa on mal v celku dobre, lebo trošku mohol hýbať pravou nohou, otočiť hlavu doľava a vysunúť jednu ruku von cez okno. Jedinou malou nepríjemnosťou bolo len to, že sa mu miestny cestovateľ takmer po celú dobu držal tricepsu. To my ostatní sme také šťastie nemali. Nám sa nedalo pohnúť vôbec. Po necelej hodinke sme boli späť v raji pri Boudhnath stúpe, kde nás znova obklopil kľud, mier, harmónia a čistý vzduch.