Tak a je to tu zas. Po nekonečne dlhom 2-ročnom čakaní sa zas a opäť ako skupinka vyberáme 10. decembra na púť po svätých miestach Indie a Nepálu. Držiac sa našej tradície putujeme všetci dvanásti, ktorí sa z nášho spoločenstva rozhodli ísť, v období, kedy je tento pestrofarebný kút sveta pre nás najznesiteľnejší, t.j. od decembra do februára, aj keď polovica z nás odletí už začiatkom nového roka.
Priamy let Bratislava-Amritsar sme tento raz vymenili za možno trochu zvláštnejšiu, ale cenovo výhodnejšiu linku Budapešť-Viedeň-Dillí, resp. Viedeň-Helsinki-Dillí. Do našej milovanej, aj keď miestami nenávidenej Indie letíme totiž v dvoch skupinách dva dni po sebe. Jedna, ktorá ostáva na celú púť a druhá, ktorá odchádza skôr.
Prvou destináciou po 2-3 dňovej regenerácii v tibetskom kempe v Novom Dillí bude Bódhgaja vzdialená púhych 15 hodín cesty pohodlným, luxusným, all-inclusive vlakom. Možno si teraz hovoríte aké len môže byť cestovanie v „chudobnej“ krajine ako India. Boli by ste prekvapení, ale odhliadnuc od švábikov, ktorí na vás dávajú pozor a sem tam od nejakej myšky, ktorá sa k vám v noci príde zohriať, t.j. od vecí, na ktoré si aj tak raz-dva zvyknete, ponúkajú indické vlaky omnoho rozmanitejšie služby než naše domáce. Okrem nonstop ponuky čerstvého čaju a kávy s nezabudnuteľným (po pár hodinách zatracovaným) pokrikovaním roznášača: „čai, čai, kofi, kofi“ a to aj do neskorých večerných hodín, kedy by ste si radi troška pospali, je to aj možnosť zakúpiť si (za rovnakú cenu ako u nás) coca-colu, fantu, sprite a rôzne domáce limonády či čistú vodu. Alebo, ak máte chuť si len tak niečo zobnúť, kúpite si čerstvo pred vašimi očami namixovanú zmes orieškov, korenín a ktovie čoho všetkého ešte, podávanú v elegantne poskladanom „kornútiku“ zo starých novín. Ak máte však vyslovene hlad, dáte si chleba vo vajíčku, alebo iné, v skutku dobre vyzerajúce indické špeciality. Čo bude nasledovať potom, je už druhá otázka. Pre každý prípad sa báť nemusíte, lebo vaše kupé pravidelne navštevujú aj predajcovia oblečenia a sem tam vám do toho zaspieva nejaký žobrák. No usúďte sami, nie je to skvelé?
Po príchode do Bódhgaje, miesta kde historický Buddha Šákjamuni dosiahol osvietenie, sa zúčastníme 8. Džonang mönlamu (festivalu venovaného svetovému mieru) za účasti stoviek mníchov, ktorý organizuje škola Džonang tibetského buddhizmu (do tejto vetvy patrí aj naše meditačné centrum). Po asi týždni príde na rad škola Kaďü so svojím 27. Kaďü mönlamom, na čo sa už tiež veľmi tešíme. Džonang aj Kaďü patria medzi hlavných päť škôl tibetského buddhizmu.
Pravidelne sa nás ľudia pred odchodom pýtajú prečo tam vlastne ideme a čo tam budeme robiť. Tradíciu pútnických ciest nájdeme v každej duchovnej tradícii po celom svete. Je to duchovná záležitosť, ktorá sa vždy robila preto, aby človek pokročil na svojej ceste. Takáto cesta totiž v človeku zanechá silné zážitky, ktoré ho ďalej motivujú, ale je tu ešte jeden aspekt. V rámci buddhizmu znamená duchovná cesta neustálu snahu stať sa lepším človekom, t.j. stále viac a viac v sebe rozvíjať láskyplný súcit voči všetkým bytostiam bez výnimky. Náš rezidentný lama Nagpan zvykne hovoriť (ktorý ide mimochodom s nami), že keď človek praktikuje dlhé roky, robí meditácie, tak po čase nadobudne pocit, že je na tom už veľmi dobre, že je takmer osvietený. Avšak keď ho zoberiete na miesto, ktoré je tisíce kilometrov od jeho domova a on zrazu stratí všetky istoty, o ktoré sa mohol doma oprieť, či už je to rodina, priatelia alebo aj maličkosti ako teplá vykúrená izbička, teplá voda, sprcha 3-krát denne a namiesto toho mu dáte studenú izbu s drevenou posteľou, vodu, s ktorou si stačí umyť zuby aby bežal na záchod, stravu, ktorá sa ani len nepodobá na tú našu a veľa iného, tak až vtedy sa ukáže ako je na tom v skutočnosti, ako dobre dokáže zvládať svoje emócie a zistí, že predsa len osvietený ešte nebude. Je to obrovská pomoc.
Na otázku čo tam budeme robiť vám však teraz neodpovieme. Ale nezúfajte, budeme na ňu odpovedať pravidelne počas takmer troch mesiacov našej cesty. Tento rok má byť v Bódhgaji veľmi veľa ľudí, hlavne Tibeťanov, pretože v januári sa tu uskutoční významná udalosť, ale aká, to sa nechajte prekvapiť...
Vaši pútnici
Komentáre
Prajem Vam prijemnu cestu a
Posílám pozdrav všem