Hovorí sa, že jediná istá vec v našom živote je, že nič nie je isté. Ak máte pocit, že ste si tohto vedomí, tak príďte do Indie a garantujeme vám, že vás to vyvedie z omylu. Tu si totiž nemôžete byť istí vôbec, ale vôbec ničím, čím si doma istí ste. Stačí len prísť do reštaurácie - nemáte ani tušenia či vám prinesú to jedlo, ktoré ste si objednali, ani či to bude o 30 minút, alebo o 2 hodiny, alebo či vám ho vôbec prinesú. Ak si aj myslíte, že patríte k tým šťastlivcom, ktorých dnes obslúžia a že vám príde to, čo ste si objednali, tak ešte stále netušíte, aká veľká bude vaša porcia a čo vám vôbec naúčtujú.

Tak a je to tu zas. Po nekonečne dlhom 2-ročnom čakaní sa zas a opäť ako skupinka vyberáme 10. decembra na púť po svätých miestach Indie a Nepálu. Držiac sa našej tradície putujeme všetci dvanásti, ktorí sa z nášho spoločenstva rozhodli ísť, v období, kedy je tento pestrofarebný kút sveta pre nás najznesiteľnejší, t.j. od decembra do februára, aj keď polovica z nás odletí už začiatkom nového roka.

Priamy let Bratislava-Amritsar sme tento raz vymenili za možno trochu zvláštnejšiu, ale cenovo výhodnejšiu linku Budapešť-Viedeň-Dillí, resp. Viedeň-Helsinki-Dillí. Do našej milovanej, aj keď miestami nenávidenej Indie letíme totiž v dvoch skupinách dva dni po sebe. Jedna, ktorá ostáva na celú púť a druhá, ktorá odchádza skôr.