Dharamsala, 20. júl – Tibetský exilový duchovný vodca J. S. Dalajlama verí, že sa jeho ďalšia reinkarnácia narodí v „slobodnej krajine“, ak sa kríza v Tibete nezlepší.
„Keď zomriem ako utečenec a situácia v Tibete zostane taká, aká je teraz, potom sa logicky moja ďalšia reinkarnácia objaví v slobodnej krajine, pretože pravý dôvod reinkarnácie je pokračovať v práci z predošlého života.“
„Ak v práci, ktorá začala v predošlom živote, je nejaký prínos, nejaké uspokojenie a naplnenie, potom je to skutočná reinkarnácia,“ povedal pre bernama.com v nedávnom interview vo svojom exilovom domove v Dharamsale v severnej Indii.
27. apríl 2010, Dharamsala, India, exilové sídlo J. S. Dalajlamu
Lamovia línie Džonang (angl. Jonang) už po 29. raz robili rituály pre dlhý život J. S. Dalajlamu. Nádvorie pred sídlom J. S. bolo preplnené tisíckami Tibeťanov, ich počet sa odhadoval dokonca na viac ako desaťtisíc. K modlitbám sa pridali nielen lamovia z línie Džonang a mnohí poprední lamovia z iných línií, ale taktiež bežní Tibeťania, ako napríklad obchodníci, študenti, mamičky s deťmi, či čerství exilanti. Početnú tohtoročnú účasť organizátori pripisujú aj tomu, že v ten istý deň sa zároveň oslavovalo 50. výročie založenia tibetského exilu v Indii. Na celom obrade sa osobne zúčastnil J. S. Dalajlama a J. S. Karmapa.
Dňa 27. apríla 2010 v indickom meste Dharamsala organizujú lamovia a mnísi tibetskej línie Džonang modlitby za dlhý život J. S. Dalajlamu a J. S. Kalka rinpočeho, držiteľa línie Džonang. Na tejto výnimočnej udalosti bude reprezentovať slovenské meditačné centrum Jonang Tashi Choe Ling jeho rezidentný lama Tibor Geljen. Ako hovorí lama, modlitby za dlhý život sa zvyknú organizovať raz ročne. „Pre J. S. Dalajlamu to bude už 29. raz a pre J. S. Kalka rinpočeho prvýkrát. Tieto modlitby sú veľmi dôležité, pretože nimi vytvárame základnú príčinu pre dlhovekosť týchto veľkých majstrov. Neexistuje následok bez príčiny, a preto je potrebné vytvárať neustále pozitívne energie, aby títo majstri žili čo najdlhšie na úžitok všetkých cítiacich bytostí.“
Druhý z trojice príbehov zo zbierky buddhistických legiend nazvanej Mudrc a hlupák (tib. Dzanglün), ktoré z klasickej tibetčiny preložil sinológ a tibetológ Martin Slobodník a uverejnil v Revue svetovej literatúry (35 (2): 105-117) v roku 1999 pod názvom Mudrc a hlupák.
Konečne sme v Šimle. Všade dobre, ale doma najlepšie a v našom domovskom kláštore sa naozaj cítime ako doma. Sme tam pri našom hlavnom učiteľovi kenzur Čoťi Nangwa rinpočem a pri našich vždy pozitívne a humorne naladených mníchoch. Podmienky sú skromné, ale aj tak je to pre nás raj. Trikrát denne čakáme, kedy zaznie prenikajúce cenganie a utekáme do kuchyne s malými aj veľkými mníchmi pre jedlo. Všetci stoja na mieste v dvoj-trojrade a dlhé minútky čakania si skracujú svojimi srandičkami. O veľkú vravu v tomto ani nie 5-metrov dlhom rade rozhodne nie je núdza. Šťastlivcov odchádzajúcich s kopcom naloženými miskami striedajú tí, ktorí práve dobehli. Preventívne do seba štuchajú a drgajú, aby sa viac ponáhľali. Však sú už takí hladní.