Predkovia Tibeťanov prišli na územie Tibetskej náhornej plošiny začiatkom nášho letopočtu. Stali sa jej prvými obyvateľmi a začali vytvárať svoje pôvodné šamanistické vnímanie sveta a prírodných síl ako živých bytostí existujúcich v rôznych úrovniach bytia. Naučili sa s nimi žiť a vychádzať v spoločnom životnom prostredí.

Čo hovorí legenda

Podľa jednej z legiend sú Tibeťania potomkami múdreho opičiaka, ktorý bol manifestáciou bódhisattvu súcitenia - Čenreziga (sans. Avalókitéšvara) a krvilačnej skalnej démonky.

V údolí Jarlung, blízko dnešného Cethangu, vysoko nad mestom na posvätnej hore v malej jaskynke splodili šesť mláďat, ktoré boli podobné opiciam, ale nemali chvost. Boli to zakladatelia šiestich legendárnych tibetských kmeňov. Keď sa ich národ rozmnožil, naučil ich múdry opičiak zbierať plody a neskôr siať obilie, aby neumreli hladom. Postupom času strácali opičie rysy a začali rozvíjať reč, čím nadobúdali ľudské formy.

Charakter Tibeťanov

Hovorí sa, že tí, ktorí boli po svojom praotcovi, boli súcitní, inteligentní, citliví a nehovorili zbytočne. Naopak tí, ktorí boli po svojej pramatke mali červené tváre, nadšenie pre všetky hriešne činnosti a boli tvrdohlaví a nepoddajní.

Títo prarodičia poukazujú na krajné vlastnosti Tibeťanov: popri jemnosti, trpezlivosti, súcítení a pokory je tu prítomná aj divoká a vášnivá energia, vytrvalosť, húževnatosť a radosť zo života.