História
Vznik základného textu tibetskej medicíny - Štyroch lekárskych tantier - známych pod svojím tibetským názvom Gjüši, sa vzťahuje k prvému dharma-kráľovi Tibetu, Songtsen Gampovi (približne 605-650 n.l.).
Kráľ Songcen Gampo zhromaždil na svojom dvore množstvo učencov z okolitých zemí a nechal spraviť preklady lekárskych diel z Indie a Číny. Poveril svojho osobného lekára, Juthog Jönten Gönpa, aby texty roztriedil a skompletizoval. Juthog Jönten Gönpo podnikol okrem iného tri študijné cesty do Indie a usporiadal vedeckú debatu medzi najväčšími lekárskymi kapacitami tej doby. Na základe svoji
ch vedomostí a medicínskych skúseností vytvoril spisy lekárskej náuky, ktoré boli základom pre Gjüši a boli ukryté v kláštore Samje. Okolo roku 1100 boli znovu objavené, zrevidované a doplnené meditačným majstrom a lekárom Juthog Gönpo mladším (1126-1212). V neskoršej dobe sa o uchovanie a rozšírenie týchto spisov zaslúžil 5. Dalajláma (1617-1682), ktorý ich nechal vytlačiť a podporoval výrobu drahocenných tabletiek podľa receptov v texte. Jeho regent, Sangje Gjamtso (1653-1705), k týmto textom spísal komentár s názvom Modrý beryl a spravil tak text zrozumiteľnejším pre budúce generácie adeptov lekárstva.
Oba texty, Gjüši a Modrý beryl, sú základné a nesmierne hlboké diela používané tibetskými lekári až do dnešných dní.
Obsah textu Štyroch medicínskych tantier:
Ku Štyrom lekárskym tantrám a komentáru Modrý beryl patrí celkom 79 lekárskych thaniek (zvinovacích obrazov), ktoré obsahujú celé učenie tibetskej medicíny v názornej a zhustenej forme