Domov :: Dlhá je cesta z Andoviec do kláštora v Indii - Vasárnap, 05/2008

Dlhá je cesta z Andoviec do kláštora v Indii - Vasárnap, 05/2008

Ne, 23/08/2009 - 22:10 poslal SPT
Zobraz skupinu:

Západní ľudia sa môžu v Nepále zdržovať 5 mesiacov v roku. Tibor Geljen, tibetským menom Tandzin a jeho manželka Daršhan boli tento rok v Nepále len 2,5 mesiaca. V decembri nasadli na lietadlo na bratislavskom letisku a po osemhodinovom lete pristáli v severoindickom hlavnom meste Pandžábu, v Amritsare. Pri predchádzajúcich pobytoch nemali ani tušenia, kde strávia po príchode noc. No počas niekoľkých rokov si tu vybudovali dobré vzťahy s miestnymi kláštormi. Pred cestou sa telefonicky skontaktujú s mníchmi, oznámia im čas príchodu a oni sa postarajú o všetko potrebné. Keďže sú v Indii vlaky preplnené, je dobré si cestovné lístky zabezpečiť aspoň 2 mesiace vopred.

 

 

" Hlavným cieľom našej návštevy bola Bodhgája, mesto, kde Buddha dosiahol osvietenie. Tu sa každoročne stretávajú zástupcovia všetkých línií, v našom prípade línie Džonang a počas jedného týždňa, od rána do večera, recitujú dobropriania, ktoré sa po tibetsky volajú mönlam. Je to úžasná udalosť! Bežne, vo svete plnom starostí, vyžarujú ľudia rôznu, nie vždy pozitívnu energiu. Mönlamy sa recitujú preto, aby bol na svete mier, aby svetom vládli len dobré, harmonické energie," povedal Tendzin.

 
Spoločnosť priateľov Tibetu, sídliaca v Andovciach, vznikla pred desiatimi rokmi. V roku 2001 bolo k nej patriace meditačné centrum vysvätené Tarab Tulku Rimpočhem a dostalo meno Tashi Choe Ling, čo znamená „šťastné miesto pre prax dharmy“. Tak sa stali žiakmi Tarab Tulku Rinpočheho, po smrti ktorého sa ich učiteľom stal v roku 2004 khenpo Chökji Nangwa Rinpočhe (tituly khenpo a rinpočhe nemajú len náboženský charakter, ale aj vedecký). S príchodom nového učiteľa sa stali nasledovníkmi jedej z piatich línií tibetského buddhizmu – línie Džonang.

Stretnutie s Dalajlámom 
Pôvodným cieľom ich cesty mala byť oblasť Amdo v Tibete, ale kvôli pretrvávajúcim nepokojom sa rozhodli znova navštíviť Nepál a Indiu. Dvanásť člennú slovensko-českú skupinu neprivítal Jeho Svätosť Dalajlama po prvýkrát. Toto stretnutie bolo zvečnené aj na fotografiách

 
„Stretnutie sme začali organizovať pol roka pred cestou. Po príchode do Dharamsaly, sme sa skontaktovali s kanceláriou Jeho Svätosti. Na audienciu sme sa dostali ako nasledovníci línie Džonang. Nebolo jednoduché toto stretnutie vybaviť, ale máme veľmi dobré vzťahy s najvyšším majstrom línie Džonang, ktorý je blízkym priateľom Jeho Svätosti,“ s hrdosťou rozpráva Tendzin a jeho manželka Daršhan pokračuje: „Predstavili sme sa, povedali sme odkiaľ sme prišli. Jeho svätosť povedal, že nás pozná.“ Toto najprv považovali za zdvorilosť. Ale vysvitlo, že sú tu známi, považujú ich za silnú skupinu, ktorá veľa cestuje. Veľmi dobre ich poznajú aj najvyšší lamovia, veď tu trávia už štvrtú zimu. Viackrát sa zúčastnili aj na mönlame, na pútiach dostali od nich požehnania.
 

Je vôbec možné udržiavať s Tibeťanmi nejaký kontakt?
„Máme dobré vzťahy s exilovou vládou sídliacou v Indii, ale naša pomoc sa orientuje na utečencov. Podľa odhadov ich je viac ako milión. V Indii ich žije viac ako stotisíc, niektorým z nich sa snažíme pomôcť. Napríklad tým, že doma organizujeme prednášky o situácii v Tibete a zbierky pre utečencov a kláštory. Nejde o veľké čiastky, ale pre nich je to obrovská pomoc,“ povedal Tendzin.
 

Ako žijú utečenci v Indii?
„Ťažko. Indická aj nepálska vláda ich trošku považuje za príťaž. Práva nemajú, príležitosť na prácu nie je, žijú v táboroch, vyrábajú darčekové predmety, ktoré sa snažia predať turistom. Navštívili sme veľa táborov. Najstarší z nich má už 50 rokov. V hrozných podmienkach utekajú cez Himaláje z Tibetu do Nepálu. Mnohým na tejto ceste odmrznú ruky, nohy, niektorí dokonca cestu neprežijú. Aj preto hľadáme sponzorov, ktorí by mesačne prispievali tibetským deťom z týchto chudobných oblastí. Momentálne máme troch „krstných rodičov“, ale pevne veríme, že ich časom bude viac. Aj my máme v Tibete jedného malého chránenca, my sme jeho druhí rodičia. Chlapček má 3 roky, no ešte nevidel svojho otca. Mladý pár žil v Dharamsale. Pred narodením chlapčeka jeho otec ušiel do Tibetu, aby navštívil svoju chorú matku. No teraz sa nevie vrátiť k rodine. Mladá žena chlapca vychováva sama.“
 

Je v kláštoroch pohodlie?
„Predtým, než sme sa sem vybrali, nám mnohí závideli, ako nám bude dobre, ako si oddýchneme. No, neviem. Kto nie je zvyknutý na tamojšie podmienky, ktoré vôbec nemajú nič spoločné s pohodlím, určite by sa hneď dal na útek domov,“ rozpráva Daršhan o podmienkach na ceste.
 

"V meste Šimla, v severnej Indii sa v skalách, asi 3 000 metrov nad morom, nachádza kláštor línie Džonang. Prekrásne miesto, ale cesta k nemu trvá trištvrte hodiny po strmých schodoch. Tam nás ubytovali. V noci bola taká zima, že voda v potrubiach zamŕzala. Mnísi s obyvateľmi mesta každé ráno zohrievali rúry. No keď vyšlo slnko, v potrubiach bol taký tlak, že voda až striekala. Na sprchovanie sme mohli zabudnúť, a ani toalety sa nedali splachovať 2-3 dni. Všetko bolo odkázané na opravu, ale keďže žijú len z darov, nie je z čoho. V kláštore je jedna väčšia miestnosť, svätyňa, v ktorej sa konajú modlitby. Patrí k nej jedna budova s desiatimi izbami. V jednej býva asi 10 až 15 mníchov. Učia sa, modlia sa. Rinpočhe rozhodne, ktorý z nich je pripravený absolvovať trojročné odlúčenie, na ktorom prebieha intenzívne praktikovanie, meditácie a jeho myseľ prechádza zmenou. Je tu veľa detí - malých mníchov. Kláštor sme navštívili počas tibetského nového roka. V tomto období sa tu zvyčajne zdržujú aj mnísi, preto sa nie každému z nás ušlo miesto. Dvoch z nás ubytovali v indickom domčeku, v trošku lepších podmienkach. Členovia našej skupiny zostali v kláštore, boli desiati v jednej izbe. My dvaja sme boli v jednej miestnosti, veľkej asi 2x2 metre. Noci sú tu chladné, v dome boli len 2 stupne. Napriek tomu, že v zimných mesiacoch je chladno, riziko ochorenia je menšie, nedávajú sa ani zaočkovať," živo opisuje Tandzin.
 

Človek by si myslel, že na túto dlhú cestu, berú so sebou veľa batožiny. Spodnú bielizeň berú, ale vrchné oblečenie majú len na obmenu. Čím viac času strávia v Indii a v Nepále, prídu na to, ako málo človek k svojej existencii potrebuje. Tam je totiž všetko lacné, aj oblečenie. To, čo nakúpia, domov neprinesú, darujú to tamojším obyvateľom. Na nohách majú jedny staré topánky a na konci cesty si kúpia nové, v ktorých prídu domov. Dorozumievajú sa anglicko  - tibetskou zmiešaninou. Tomuto jazyku rozumejú len Geljenovci a mnísi.           
 

Aký titul má vedúci buddhistického centra v Andovciach?
"Nemám titul, som len zakladateľom centra. Kým by som sa bol dostal k titulu, môj majster zomrel, takže som musel začať prípravu odznova. O 5-6 rokov sa dostanem na úroveň, že môžem dostať titul. Myslím, že budem nagpa, čo znamená ženatý lama.", odpovedá Tibor.
Môžeme prezradiť, že Nangwa Rinpoče prisľúbil svojmu žiakovi, že on bude prvý slovenský lama.
 

"Buddha pred 2500 rokmi spravil to, čím je dnešná moderná doba v mnohých miestach ešte dlžná," tvrdí Tibor Geljen a dodáva: "Zrovnoprávnil ženy s mužmi. Tibetské zvyky nie sú sústredené len na mužov, ženy majú rovnaké práva ako muži. Existujú aj ženské ale aj zmiešané kláštory. Aj medzi osvietenými majstrami a dokonca aj lamami, sú ženy. Volajú sa laminy. Buddhistickí mnísi môžu kedykoľvek zrušiť svoj sľub, môžu sa oženiť alebo vydať. Ako príklad by som uviedol laminu, matku ôsmych detí, ktorá býva aj s rodinou v oddelenej časti kláštora."
 
 
 
Všetko závisí od pocitov
Tibetská psychológia učí, že všetko závisí od pocitov. Hnev vplýva agresívne na celé telo. Preto sa musíme naučiť ovládať svoje pocity. Radosť má blahodarný vplyv, ako všetko, čo je pozitívne. Ak sme šťastní a máme dobrú náladu, vytvárame pozitívnu energiu a náš organizmus to vníma pozitívne. Ale hnev, nenávisť, žiarlivosť tvorí množstvo neriešených problémov. Negatívne pocity sa nesmú potláčať, treba ich transformovať, uvedomovať si, že nemajú žiadny význam. Napríklad: keď som nahnevaný, komu s tým pomôžem? Nikomu. Komu ubližujem? Sebe. Tibetská psychológia má špeciálne cvičenia, ktoré keď pravidelne praktikujeme - môžeme ich nazvať aj cvičenie mysle - ľahšie zvládneme zvonka prichádzajúce impulzy.
 
Keď sa pred niekoľký rokmi Tarab Tulku Rinpočheho na jednej prednáške na Slovensku spýtali, či Tibeťania denne praktikujú tieto cvičenia, odpovedal, že áno. A preto sú takí kľudní. Ak by to západný človek robil aspoň raz denne, nemal by psychické problémy.
 
Lamini Lene Handberg, dánska učiteľka, ženský lama, bude mať v lete prednášku o tibetskej psychológii. Kurz v angličtine s tlmočníkom bude trvať 5 rokov, 2 týždne ročne, niekde na strednom Slovensku. V postkomunistických štátoch ešte takéto učenie nebolo - chváli sa Tibor Geljen.
 

"Pozvali sme aj khenpo Chökji Nangwa Rinpočheho. Koncom augusta, začiatkom septembra bude mať v Andovciach 3-dňové verejne prístupné učenie a zasvätenie. Najprv sme zasvätenie plánovali zorganizovať len pre členov, ale záujem bol väčší. Máme 40-50 aktívnych členov a 250 tých, ktorí nechodia pravidelne na meditačné cvičenia, ale na veľké akcie prídu.
 
Radi by sme v okolí postavili nové meditačné centrum." prezrádza sympatický Tibor. Meditačné centrum v Andovciach je totiž rodinný dom Geljenovcov. Každý utorok sa tu uskutočňujú pravidelné 2-hodinové meditácie.

"Raz mesačne od piatka do nedele organizujeme meditačné odlúčenia. Zíde sa nás asi 40, nie je možné opustiť centrum, aby nič neodviedlo našu pozornosť. Raz ročne sa týchto 40 ľudí zúčastňuje týždňového meditačného odlúčenia.
 
Toľko osôb sa dá ubytovať v hosťovských izbách. Kontempláciu dopĺňa pôst.
 
- V prvý deň sa pije len voda, druhý ani to, nakoľko uskutočňujeme zvláštne cvičenia. Najprv sme sa smädu obávali, ale na naše prekvapenie sme zistili, že to vydržíme aj bez vody," vysvetluje Tibor.
Podľa Geljenovcov pravidelné praktikovanie cvičení v tibetskom buddhizme vedie k prečisteniu tela, reči a mysle. Človek sa tým stane vyrovnanejším, pokojnejším, čo vplýva aj na rodinu a okolie. Mnohí sa na manželov obracajú so zdravotnými problémami. Porozprávajú sa s nimi a zistia v čom je problém. Za negatívnymi pocitmi sa skrývajú nevyriešené problémy, ktoré keď si uvedomíme, zrazu sa stanú riešiteľnými.

KOPASZ-KIEDROWSKA CSILLA (Vasárnap)

 

maďarský originál: http://www.vasarnap.com/clanok.asp?cl=3877268