BRATISLAVA, 9. september - Za cenu Jána Langoša sa Dalajlama poďakoval v mene 6-tich miliónov Tibeťanov, prechádzajúcich ťažkým obdobím permanentného strachu pod čínskou vládou.

Cenu Jána Langoša si prevzal Dalajlama aj protagonista novembrových udalostí, vydavateľ a publicista Fedor Gál.

Tibetský duchovný a politický vodca, 14. Dalajlama, verí v budúcu slobodu Tibetu. „Autoritárskych režimov je vo svete stále menej. Celkový trend je trend posilňovania demokracie. A to platí aj pre Čínu, kde je dnes komunistická strana bez komunistickej ideológie a socializmu, ktorý je vlastne kapitalizmom,“ povedal v Bratislave po prevzatí Medzinárodnej ceny Jána Langoša za nenásilný boj za demokraciu a ľudské práva.

Stále viac čínskych intelektuálov kritizuje režim a podporuje slobodný Tibet, stále viac mladých študuje v zahraničí a otvárajú sa im oči. „Keď budete myslieť zo širšej perspektívy, môžete nájsť nádej,“ odporučil Dalajlama.

„Naozaj sa na Slovensku 20 rokov po Novembri cítia všetci ľudia ako doma? Aj Rómovia a Maďari? Naozaj tu nie je nikto, koho valcuje štátna moc,“ spýtal sa po prevzatí Domácej ceny Jána Langoša protagonista novembrových udalostí, vydavateľ a publicista Fedor Gál.

„Čo i len jediná Hedviga Malinová je naša spoločná zodpovednosť,“ zdôraznil. „Mať rád totiž podľa neho neznamená byť slepý. Je dôležité nezabúdať na minulosť, aby sa neopakovala. Stále sme sa nevyrovnali s nacistickým slovenským štátom, ani s komunizmom. Zabudli sme, čo bol fašizmus aj čo bol komunizmus, volíme ľudí s komunistickým zmýšľaním a krajných nacionalistov,“ varoval Gál.

Slobodu ako najdôležitejšiu podmienku rozvoja človeka podčiarkol tibetský Dalajlama. V 20. storočí robili ľudia rôzne experimenty, medzi nimi aj fašizmus a komunizmus. Centralizované autoritárske riadenie myslenia a životov však nemôže fungovať, čo sa ukázalo v Európe a platí to aj pre Čínu.

„Zvieratá si želajú iba slobodu. My, ľudia, potrebujeme tiež slobodu, aby sme rozvinuli svoje myslenie a individuálnu kreativitu.“ Nedôvera a podozrievanie ničí priateľstvo a vzťahy medzi ľuďmi. Ako dodal, vodcovia autoritárskych režimov neveria ani jeden druhému. „Všetko, čo ničí dôveru, ničí možnosť žiť šťastný život,“ pripomenul Dalajlama.

Za cenu Jána Langoša sa poďakoval v mene 6-tich miliónov Tibeťanov, prechádzajúcich ťažkým obdobím permanentného strachu pod čínskou vládou. S Jánom Langošom sa Dalajlama stretol, keď bol pred 9-timi rokmi na Slovensku „Naše životy netrvajú navždy, ale dôležitý je duch, s ktorým človek pracoval. Aj keď už nie je na Zemi, jeho duch a dobrá práca pokračujú ďalej často aj celé generácie,“ uviedol. Cena, ktorú prevzal, nesie podľa neho ducha a posolstvo zosnulého J. Langoša, niekdajšieho disidenta, zakladateľa Ústavu pamäti národa na zmapovanie zločinov nacizmu a komunizmu v SR

„Spomedzi všetkých svojich cien, na túto môžete byť pokojne hrdí,“ odkázal dalajlámovi a F. Gálovi z obrazovky bývalý disident a neskôr prezident Václav Havel.

Cenu Jána Langoša udelila nadácia, založená jeho manželkou a dcérami, po tretí raz. Podľa Nadácie nie je náhoda, že cenu tento rok dostali F. Gál a tibetský Dalajlama. Obaja stelesňujú tragédiu 20. storočia. Gál, ktorý sa narodil v koncentračnom tábore v Terezíne, Dalajlama, ktorý musel utiecť z domova pred čínskym režimom. Obaja celý život nenásilne bojujú za slobodu a zastávajú sa obetí.

Dcéra Jána Langoša zaspievala Dalajlamovi pieseň svojho duchovného učiteľa. Violončelista Jozef Lupták venoval F. Gálovi židovskú modlitbu.

Odovzdávanie cien v Mestskom divadle P.O. Hviezdoslava v Bratislave za účasti opozičných politikov (Pál Csáky (SMK), Pavol Hrušovský (KDH), Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS), Milan Hort (SDKÚ-DS) a šéf novovzniknutej strany Most-Híd Bela Bugár), občianskych aktivistov, predstaviteľov kultúrneho a spoločenského života i bratislavského rabína či pražského primátora, ukončila skladba Mariána Vargu priateľa J. Langoša. Skladbu pre tri violončelá a klavír nazval Smútočná hudba in memoriam Ján Langoš. (Zdroj: TASR, foto: Úrad J. S. Dalajlamu)