Súvisiaci článok: Sino-tibetská konferencia: „Hľadanie spoločnej pôdy“

Ženeva, 8. august - V dňoch 6. 8. - 8. 8. 2009 prebehla v Ženeve Čínsko-Tibetská konferencia pod názvom „Hľadanie spoločnej pôdy“ za účasti čínskych a tibetských vedcov, pedagógov, spisovateľov a právnych poradcov ohľadom ľudských práv.  Hlavným cieľom tejto konferencie bolo informovanie čínskej verejnosti a medzinárodného spoločenstva o vážnom ohrození tibetskej kultúry a spôsobu života ako aj o závažnom potláčaní základných ľudských práv čínskym režimom.

Ďalším cieľom bolo načrtnúť efektívne prostriedky na podporu tibetského ľudu a jeho úpornej snahe o znovuzískanie slobody ako aj udržiavanie a zveľaďovanie jeho jedinečnej kultúry. Takto konferencia zároveň reaguje na láskavé poznámky Jeho Svätosti Dalajlamu, ktoré predniesol vo svojom otváracom prejave.

Na základe týchto cieľov obe strany dospeli k nasledujúcim spoločným postojom:

I. Základné hodnoty a princípy

Konferencia sa nielsa v duchu všeobecných hodnôt ustanovených Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorá zahŕňa slobodu, demokraciu, zákonnosť, ľudské práva, rovnosť a koexistenciu rôznych kultúr.

II. Pôvod a charakter Tibetského problému

1. Základnou príčinou Tibetského problému nie je konflikt medzi čínskym a tibetským národom, ale autokratická vláda Čínskej ľudovej republiky a kultúrna genocída, ktorú v Tibete pácha.
   
2. Prehlásenie Pekingskej vlády o tom, že Tibet bol vždy súčasťou Číny, sú nepravdivé.
   
3. Tibetská kultúra, náboženstvo, jazyk a spôsob života sú na pokraji vymiznutia.
   
4. Tibetský národ bol zbavený svojich základných práv zahŕňajúc právo národa na sebaurčenie, práva zúčastňovať sa na riadení štátu ako aj práva na slobodný výber vierovyznania.
   
5. Oficiálne čínske médiá podávajú krivý obraz o Tibetskom probléme a podnecujú tak konfrontácie medzi národmi.
   

III. Cesta k vyriešeniu Tibetského problému

1. Rešpektovať základné ľudské práva tibetského národa zahŕňajúc právo na zúčastňovanie sa na riadení štátu a právo na náboženskú slobodu.
   
2. Vyriešenie Tibetského problému úzko súvisí s demokratizáciou Číny.
   
3. Čínsky ľud by mal kritickým okom prehodnotiť tzv. Hanizmus ( resp. Han šovinizmus ) a plne rešpektovať tibetskú kultúru a spôsob života.
   
4. Čínska vláda sa musí podrobiť princípu zákonnosti.
   
5. Nesporné právo Jeho Svätosti Dalajlámu vrátiť sa do svojej vlasti musí byť rešpektované.
   

IV. Odporúčania Tibetskej exilovej vláde

1. Po svete zakladať čínsko-tibetské priateľské združenia, čínsko-tibetské fóra a občianske združenia na podporu vzájomnej kultúrnej výmeny a emocionálnych pút medzi dvomi národmi.
2. Založiť výskumný inštitút pre čínskych a tibetských vedcov na podporu štúdia tibetskej histórie a kultúry za účelom obnovy historických faktov.
   
3. Prijať opatrenia zabraňujúce informačnej blokáde o Jeho Svätosti Dalajlamovi a monopolu čínskeho režimu na Tibetský problém, čo by uľahčilo prístup čínskemu národu a medzinárodnej spoločnosti k nezávislým informáciám.
   
4. Vytvoriť priaznivé podmienky pre Jeho Svätosť Dalajlamu na presadzovanie svojich hodnôt v čínskej komunite ako príspevok k obnoveniu duchovných hodnôt čínskeho národa.
   

Spoločným prianím Čínsko-Tibetskej konferencie je znovunadobudnutie slobody tibetského ľudu a zabránenie vymiznutia tibetskej kultúry. Zdieľame spoločné presvedčenie: sloboda je najvyššou hodnotou; tibetská kultúra je vzácnym pokladom medzi mnohými humánnymi kultúrami. Bez slobodného Tibetu niet slobodnej Číny. Vymiznutie tibetskej kultúry by nebola tragédia len pre Tibeťanov, ale bola by to potupa aj pre čínsky národ a nenahraditeľná strata pre ľudskosť ako takú.

Účastníci ženevskej Čínsko-Tibetskej konferencie, 8. august 2009

zdroj www.tibet-china-conference.org