Renatka, pekne si vyjadrila pocity, verím, že nielen svoje, nepotrebuje to komentár. Predsa však si dovolím niekoľko slov. Stretli sme sa, istým spôsobom v dôvernej blízkosti, veľmi rôzni ľudia - z rôznych miest, rôznych povolaní, rôzneho pohlavia a veku, s rôznymi životnými skúsenosťami, s rôznymi očakávaniami a motiváciami, s rôznym stupňom objektívneho poznania samého seba, všetci s pozoruhodnou individuálnou históriou – a pritom sme si boli takí podobní! Myslím, že vo všeobecnosti by sa naša rovnakosť dala charakterizovať úsilím už skončiť hľadanie svojho vedomého ja, svojho osobného šťastia metódou pokusov a omylov alebo ochutnávaním bohatej ponuky knižničných pultov a webových stránok či rôznych seminárov, kde sa zázraky robia na počkanie. Spájali nás aj takéto otázky: 1. Prečo nesiahnuť po niečom, čo je dobré, čo je overené a čo je poruke? (Na túto otázku sme si čiastočne zodpovedali už doma, no skutočnú odpoveď sme si začali formulovať vlastne až vďaka lámovi, ktorý je výborným učiteľom, a jeho milej manželke, ktorá ho skvelo dopĺňala.) 2. Čo to je, čo chceme? 3. Kde to je, v čom to spočíva? 4. Aká cesta je pred nami? 5. A vôbec – ako nato?! Odpoveď na všetky otázky, i na tie tu nevymenované, je krátka a jednoduchá, ale vysvetliť ju, pochopiť ju, a hlavne žiť ňou, to už je trochu náročnejšie. Preto verím, že sa všetci opäť čoskoro stretneme.